tréner staršieho dorastu ŠKP Bratislava Peter Kostka k turnaju Kempa 4 Sport Cup v Prešove (január 2015): „Na najlepší mládežnícky hádzanársky turnaj na Slovensku - Kempa 4 Sport Cup v Prešove - sme sa prihlásili doslova na poslednú chvíľu. Pre rôzne okolnosti sme okrem chlapcov narodených v roku 1995 (turnaj bol pre ročníky 1996/97) nemohli počítať aj s Pomichalom, Šimbochom, Rybanským, Sýkorom a Polčíkom. Do Prešova sme cestovali s malou dušičkou, s túžbou dôstojne reprezentovať náš klub a našu spoločnú prácu.
Už pred úvodným zápasom sme si s chlapcami určili niekoľko základných predturnajových cieľov.
1) turnajové výsledky budú dôležité, ale nie rozhodujúce. V úvode januára potrebujeme rozvíjať vytrvalosť, pracovať na sile, výsledky a herný prejav budú dôležité od začiatku odvetnej časti ligovej súťaže, zápasy v Prešove sme chceli využiť ako príjemný začiatok zimného prípravného obdobia.
2) všetci hráči dostanú rovnaký priestor, bez ohľadu na zápasový priebeh a celkový turnajový vývoj.
Som rád, že oba ciele sme do bodky naplnili. Turnaj ponúkol nesmierne vyrovnané a náročné zápasy. Vo viacerých prípadoch sa rozhodovalo v poslednej sekunde zápasu, nám sa to konkrétne stalo dvakrát. Chlapci takéto zápasy potrebujú, v nich neskutočne rastú, učia sa herne i takticky zvládať vypäté situácie, voliť správne rozhodnutia a ísť na dno svojich síl.
Nestalo sa, že by niekto z hráčov nenastúpil čo i len v jednom zápase. Poctivo sme všetkých striedali a poskytli im rovnakú zápasovú minutáž, niekedy aj na úkor zápasovej taktiky. Dokonca aj brankárov sme striedali úplne rovnocenne. Práve o tom však má byť turnaj tohto druhu a že to bola správna voľba bolo jasné od prvého zápasu. Jednoducho, každý hráč sa cítil v tíme dôležitý, čo vytváralo pozitívnu atmosféru v družstve. Samozrejme, tým, že sme nemali každú pozíciu zdvojenú a v priebehu turnaja sa nám zranili Tribula i Bugár, niektorí chlapci, hrajúci bez striedania ako napr. Tomášek či Orosz, toho mali na konci turnaja už plné zuby.
Našim najlepším hráčom bol kolektív. Chlapci sú niekoľko rokov spolu, najskôr sú kamarátmi, až potom spoluhráčmi. Výborne funguje tímová chémia, rozdelenie kolektívnych úloh i celková hierarchia. Je radosť trénovať tím, v ktorom si samotní hráči vedia aj bez prítomnosti trénera nastaviť komunikáciu a niektoré pravidlá. Chlapci herne i ľudsky dospievajú a z toho mám najväčšiu radosť.
Našou doménou na turnaji bola obranná hra. Je vidieť, že naša dlhodobá silová príprava posunula obrannú agresivitu a kvalitu osobných súbojov na hranicu povolenej hry, čomu sme sa chceli priblížiť od úvodu sezóny.
Protiútok sme nehrali tak často ako je našim zvykom. Dôvodom bola obmedzená možnosť striedania – Tribula chodil pre zranenie iba do obrany a striedal sa s Petrášom – i menší počet hráčov na striedanie. S prvou vlnou som spokojný, najmä Bugár je veľmi rýchly a poctivý, Hájnik má skvelý cit a Chlepko zrýchlenie. Mráz si ešte neverí, dlho nehral, to príde, musí však dopĺňať opačné krídlo v prvej vlne ako alternatíva na prihrávku. Tomášek je v prvej vlne tiež výborný. Ale druhá vlna protiútoku a rozohranie po góle („rýchly stred“) boli našimi najslabšími prvkami herného výkonu. Chýbala rýchlosť, neraz chlapci nevedeli, čo chceme v druhej vlne hrať, či potiahnuť kolmo, či ísť do križovania, bolo tam veľa zbytočného driblingu, málo agresivity, celkovo to bolo pomalé. Rýchle stredy boli ešte horšie. Lopta letela na stred neskoro, načasovanie krídiel bolo nekvalitné (nedostávali loptu v plnom behu, lebo čakali na rozohrávku zo stredu), neraz sa zašívali až do rohu ihriska a riskovali technickú chybu. Na tejto súčasti našej hry musíme popracovať.
Postupný útok nám fungoval. Bez Pomichala a Korbela sme skúšali pravákov na pravej spojke. Orosz, Popelka i Román obstáli. Je cítiť, že dlhodobé prikladanie dôrazu na pohyb v postupnom útoku, poctivé zdokonaľovanie prípravnej fázy i variability hry prináša ovocie. Skvele zahral Petráš, ktorý dal gól hádam aj zo šatne. Je skvelé mať v tíme hráča, ktorý sa nebojí vziať na seba zodpovednosť a verí si. Treba však priznať, že Andy ťažil zo skvelej práce Orosza a Popelku, ktorí ho do kvalitných streleckých pozícií dostávali. Veľmi sa nám zlepšila hra cez priestor pivota, Dodo Tomášek dostáva viac lôpt a konečne ich vie aj zužitkovať. Stredné spojky vedeli správne meniť tempo hry a citlivo využívať v hernom systéme spojkovú hru a zakončovanie cez oblúky a krídelné pozície. Škoda, že pre zranenie sme nemohli využiť v útočnej hre Maťa Tribulu.
Celkovo bol náš herný prejav vyspelejší a takticky dobre zvládnutý. Už vieme, kedy zatlačiť na súpera cez protiútok a kedy hru upokojiť. Boli sme variabilní v zakončovaní, kedy sme využívali všetky hráčske funkcie, vďaka čomu nebola naša hra statická a ľahko čitateľná. Chlapci pochopili, že jedine dodržiavanie herného systému je cesta ako súpera postupne rozobrať a vnútiť mu svoj štýl hry. Popracovať musíme na protiútoku a rýchlych stredoch, čo priamo súvisí s celkovou kondíciou, ktorá nie je, pochopiteľne, v úvode januára na dostatočnej úrovni. A najmä musíme zlepšiť dôslednosť v koncentrácii v posledných minútach zápasov – nie je náhoda, že Prešov nám dal v dvoch zápasoch góly v poslednej sekunde prvých polčasov, Vojvodina Novi Sad vyhrala v skupine gólom v poslednej sekunde a vo finálovej skupine nám, hoci jasne prehrala, dala posledný gól tiež v poslednej sekunde. Toto sú tie detaily, ktoré sa nedajú natrénovať. Práve vtedy musíme byť dôraznejší a nekompromisnejší za každú cenu a iba takto náročné zápasy nás to naučia.
Som rád, že na prešovskom turnaji sme ukázali, že naša rokmi budovaná cesta je správna. Urobili sme nášmu klubu výborné meno a dokázali nielen sebe, že v ŠKP Bratislava sa robí kvalitná mládežnícka hádzaná, na ktorú môžeme byť právom hrdí.“
